38-ročný Peter Hodossy z obce Ohrady (okres Dunajská Streda) je diabetikom 1. typu od svojich 4 rokov. Vtedy nikto netušil, kam to spolu s inzulínom dotiahne. Začal sa venovať športu, hlavne behu a neskôr aj maratónom. Dnes už má na svojom konte presne 100 zabehnutých maratónov. Tým jubilejným, stým bol Boston Marathon 17. apríla 2017. Pravdepodobne je prvým diabetikom na svete, ktorý takýto úspech dosiahol.
Stý maratón Petra Hodossyho v Bostone 17.4.2017 - Čo na tento úspech povedal Peter?
100 maratónov nezabehne hocikto. Vám sa to podarilo napriek diabetu 1. typu, ktorý sťažuje každý tréning, každý maratón. Ako sa na tento úspech pozeráte teraz, keď tú stovku máte úspešne za sebou?
„Nesmierne som šťastný! Sú veci, ktoré sa nedajú kúpiť, len vytrvalosťou a tvrdou prácou sa k ním dá dopracovať. No a maratón je jeden z tých veci. Pred prvým maratónom som mal veľký rešpekt a bál som sa. Dnes som už skúsenejší a nebojím sa! Svojich sto maratónov som absolvoval v 19-tich krajinách. 21 rokov behám a z toho posledných 14 rokov aj maratóny a nabehal som cca 37 tisíc kilometrov. Šport „učí“ k úcte, vytrvalosti a pokore. A ja som vďačný Pánu Bohu, že to všetko som dostal od neho!“
Na ktorý z týchto maratónov spomínate najradšej a prečo?
„Možno to teraz bude vyzerať tak, že som trošku zaujatý, ale je to Bostonský Maratón, no a tie ostatné… Nezabudnuteľný je môj prvý maratón v roku 2003 v New Yorku, nezabudnuteľné sú košické maratóny, ktoré som od roku 2004 absolvoval bez vynechania 13-krát a rád by som bol ich súčasťou ešte dlho, ale TOP je Bostonský Maratón! Majú 121 ročné skúsenosti v organizovaní tohoto podujatia! Doporučujem zažiť každému bežcovi atmosféru Bostonského Maratónu!”
New York, socha Freda Lebova v Central Parku, zakladateľa New Yorkského maratónu (1932-1994)
Máte zabehnuté takmer všetky „najväčšie“ maratóny, ktoré sa v súčasnosti vo svete behávajú. Môžete porovnať maratóny na Slovensku a vo svete?
„Z veľkej šestky mi chýba ešte Tokio (World Marathon Majors)! Aj „malé“ maratóny majú fantastickú atmosféru, milujem atmosféru maratónov v Kolárove, v Rajci a v Čadci, kde sa v pelotóne navzájom všetci poznáme. Košický by som absolvoval aj v prípade, že by som v tom roku bežal len jeden. Veľké maratóny sú ekonomicky „náročné“, vysoké štartovné, nocľažné, dopravné a iné výdaje. Nikdy som nemal trénera a ani som nebol členom športového klubu, ale som hrdý nato, že ako dieťa „jednoduchých“ rodičov som dokázal zabezpečiť si prostredníctvom sponzorov krytie nákladov spojené s absolvovaním predmetných akcii a zorganizoval som ich sám. Nikdy to nebolo jednoduché! Boli takí, ktorí dali, ale aj takí, čo nedali alebo len sľubovali…”
Ste diabetik liečený klasicky (inzulínové pero a glukomer), dá sa to zvládnuť na takýchto veľkých športových podujatiach?
„Prirodzene dá sa! Ale nájsť úplnú rovnováhu nie je jednoduché! Pri jednej príležitosti na Kysuckom maratóne v Čadci mi klesla hladina cukru natoľko, že som ledva dvíhal nohy. Nakoniec som to „dobojoval“ s časom 4:28 hod. a nevzdal som to! Tohto roku v júni bude už 35 rokov, čo mi diagnostikovali diabetes 1. typu, ale vo svojej bežeckej kariére som zatiaľ žiadny závod nevzdal!“
Ako sa Vám bežal ten jubilejný, stý maratón, už spomínaný Boston Marathon (17.4.2017)?
„Trošku som sklamaný, lebo od septembra som sa veľmi zodpovedne pripravoval na tento maratón. Mojim plánom bolo dostať sa pod 3:30, žiaľ nakoniec to bolo 3:47. Dva týždne pred tým som v Bratislave mal 3:31 čo naznačovalo, že môj plán bol reálny. V Bostone bolo horúce slnečné počasie a trať je dosť členitá! Nepriaznivé podmienky potvrdzuje aj to, že len dvaja bežci sa dostali pod čas 2:10. Takýto čas v Berlíne mávajú bežci okolo 20-tého miesta. V každom prípade je to zážitok k nezaplateniu a uchovám si ho na celý život!”
Momentálne ste na 66. mieste v rebríčku zberačov maratónov na Slovensku. Budete v tom pokračovať?
„Samozrejme budem pokračovať, ale maximálne tri-štyri maratóny ročne! Pravda v tomto počte bude musieť byť aj MMM v Košiciach!“
Veľa diabetikov na inzulíne v dnešnej dobe behá, ale na maratón si netrúfnu, hoci ich to láka. Čo by ste im odkázali?
„Všetko je v „hlave“! Človek robí len to, čo mu hlava a mozog diktuje! Majú mať veľké sny, lebo hranice nie sú len odhodlanie a viera!“
Šport je ideálnym spôsobom ako si udržať diabetes dobre kompenzovaný, dokonca aj z dlhodobého hľadiska. Diabetici ako Peter, by mali byť príkladom pre ostatných, že sa to naozaj dá. Petrovi patrí nielen gratulácia, ale aj obdiv svetového úspechu.
