Slávka Halásová
- Rok narodenia: 1969
- Bydlisko: Michalovce
- Klub: Michalovce (1988 - 1992 TJ Zemplín Vihorlat Michalovce, 1992 - 2012 Atletický klub Michalovce)
- Rok zistenia DM 1. typu: 1990
- Liečba: Inzulínové perá
- Kontakt: slavkahalasova@gmail.com
30 rokov behu s inzulínom
28. mája oslavuje svoje narodeniny najlepší slovenský vytrvalec Róbert Štefko. V rovnaký deň, ale v roku 1990 mi diagnostikovali diabetes mellitus 1. typu. Mala som zmiešané pocity. Na jednej strane som bola rada, že sa konečne zistilo, čo spôsobuje moje problémy (neuhasiteľný smäd, svrbenie tela, rozmazané videnie, strata hmotnosti) a mohlo sa to riešiť. Na druhej strane riešenie týchto problémov bolo pre mňa niečo úplne nové, keďže nikto z rodiny sa na cukrovku neliečil. Vo veku 20 rokov sa mi obrátil svet naruby a práve bežci ma vtedy podržali. V tom čase som už 10 rokov behávala, mala som zabehnuté 3 maratóny a aj napriek tomu mi telovýchovný lekár MUDr. Marián Činčár (suploval obvodného, kam som nerada chodila) diagnostikoval cukrovku 1. typu. Jeden deň som bola na preteku v Sečovciach a druhý deň som už ležala v nemocnici. Aj taký je život.
Ťažké začiatky - skvelá súčasnosť
Diabetes mellitus, ľudovo cukrovka, je ochorenie, ktoré musí byť 24 hodín denne pod kontrolou. O cukrovke sa často hovorí, ako keby to bolo niečo navyše, o čo sa treba starať, s čím sa možno kamarátiť. V skutočnosti ide iba o premenovanie môjho organizmu, ktorý bude fungovať ináč ak tomu nezabránim. Čiže starám sa iba o seba, nie o cukrovku. Najťažší je prvý rok, pre mňa osobne bol o to ťažší, že mi v tom roku zomreli obaja rodičia 3 mesiace po sebe.
V roku 1990 bol šport pri diabete s inzulínom ešte zakázaný, presnejšie povedané, neodporúčal sa. Napriek tomu som sa behu nevzdala a behávala som ďalej na vlastnú päsť. Bolo to veľmi komplikované. Neboli glukomery, takže som sa musela riadiť väčšinou podľa pocitov, inzulíny boli zvieracie, inzulínové perá ešte len začínali. Meranie na prvých glukomeroch trvalo 2 minúty (dnes 5 sekúnd), prúžky boli stieracie a ich cena katastrofálna. Prvé perá (MADY) mali dávkovanie po dvoch jednotkách (dnes po 0,5 alebo 1 jednotke). Chýbali aj informácie, nikto nemal skúsenosti a tak som fungovala ako pokusný králik. Nebol internet s množstvom informácií, neboli sociálne siete, kde si diabetici, ale aj športovci môžu navzájom vymieňať skúsenosti. V športovom výstroji toho tiež veľa chýbalo, kvalitné botasky či oblečenie, športtestery a veľa ďalších športových doplnkov ktoré uľahčujú tréning diabetika.
Mojou prvou diabetologičkou bola MUDr. Eva Virčíková, ktorá mi pomohla asi najviac tým, že ma nechala riadiť si svoj diabetes. Snažila sa mi pomôcť ako sa len dalo a aj vďaka tomu som mohla naďalej behať. Od pani doktorky som získala všetky základné informácie ohľadne diabetu, ktoré využívam dodnes.
Pamätám si na glukomer MEDISENSE, ktorý mi pozháňala a ktorý som mohla používať aj počas pretekov. Bol vo veľkosti ceruzky a výhodou bolo, že každý prúžok bol balený samostatne, nebol stierací a výsledok bol do minúty.
Keď odišla do dôchodku musela som si nájsť iného diabetológa, ktorý už rozumie športu aj cukrovke. Je nim MUDr. Miroslav Paľko z Košíc. Teší ma hlavne to, že on sám je aktívnym bežcom. V jeho ambulancii je vždy pokojná atmosféra, takže človek nie je vystresovaný. Vďaka nemu som sa dostala s glykovaným hemoglobínom do normy, čiže pod 5,9 % (HbA1c: norma podľa DCCT je 4,8 % - 5,9 %). Od roku 2014 sú tieto hodnoty u mňa stabilné. Rovnako aj ďalšie dlhodobé ukazovatele diabetu mám vždy v norme. Biochémia a krvný obraz sú buď v norme, alebo, ak sú niektoré hodnoty mierne odchýlené, tak sa na tom pracuje, aby sme ich dostali do normy. Nepotrebujem senzory ani drahú inzulínovú pumpu, používam inzulínové perá a glukomer. Pumpu som používala iba keď bola nevyhnutná, a to 3,5 roka. S pumpou mi veľmi pomohol práve pán doktor.
Metabolizmus ženy je iný v 30-tich, iný v 40-tich či 50-tich rokoch. Rovnako aj diabetes bude ináč reagovať na fyzickú aktivitu. Napriek 30 ročným skúsenostiam stále zisťujem nové fakty, ktoré musím aplikovať nielen do svojich tréningov, ale aj do bežného života. Pán doktor sa so mnou rozhodne nudiť nebude.
MUDr. Miroslav Paľko
Pravdepodobne svetové prvenstvo
V roku 1980 bežala na Košickom maratóne po prvýkrát žena. O 10 rokov neskôr, 30.9.1990 na 60. ročníku Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, som bežala aj ja ako prvá inzulínová diabetička na svete (internet žiadnu inú informáciu neposkytuje). Pri prezentácii kontrolovali platné lekárske prehliadky za základe ktorých bolo možné nastúpiť na štart. Pomohol mi Gabi Sabo, ktorý ma na maratón prepašoval. Pred štartom sme dostali balóniky, ktoré bolo treba vypustiť, no mne ten môj uletel ihneď. Mala som strach, že ma tam zbadá lekár, ktorý o diabete vedel a bežal maratón. Celý čas som sledovala, kde sa nachádza, aby som naňho nenarazila. Zvládla som to a aj ten maratón som zabehla bez problémov v čase 4:11:30 a otvorila sa tým cesta behu žien-diabetičiek.
Hneď na ďalší rok 25.5.1991 som si vytvorila maratónsky osobák 3:40:50 na 1. ročníku Dunajského maratónu, ktorý sa bežal z Bratislavy do Hainburgu (Rakúsko) a späť do Bratislavy. V cieli ma milo prekvapila obrovská kytica ruží od Ivanky Pechyovej zo Zväzu diabetikov Slovenska. Dnes tie zabehnuté časy môžu vyzerať veľmi slabé, ale vtedy to bol pre lekárov skôr zázrak. A ja som bola šťastná, že ani s maratónmi som nemusela skončiť. Zabehla som ich 15. Nie je to veľa, ale ktovie, možno ešte nejaké pribudnú.
Úspechy aj s inzulínom
Hneď druhý pretek s inzulínom /3 mesiace po zistení diabetu/ bolo víťazstvo v kategórii žien na 31. ročníku Dukelského behu mieru Dukla – Svidník. 20 km trať som zvládla za 1:30:00, čo je dodnes mojím najlepším časom na 20 km trati. Víťazstiev alebo 2. či 3. miesto bolo oveľa viac, vymenovávať to, je zbytočné.
V roku 1998 som začala spolupracovať s MUDr. Gabrielom Valiskom (známy slovenský ortopéd, telovýchovný lekár, tréner, aktívny športovec). Pri ňom som začala so strečingom, naučila sa bežeckú abecedu, tréningy sa spestrili úsekmi, behom do kopca, fartlekom... Doktor Valiska nebol len trénerom a lekárom, ale aj osobným priateľom, ktorý pre mňa znamená veľmi veľa dodnes. Vysvetlil mi čo a ako funguje v športe u zdravých ľudí. Diabetik nie je iný človek! Všetko bude u neho fungovať rovnako, iba je nutné prispôsobiť inzulín a sacharidy – a to som si už musela prispôsobiť sama. Spolu sme to zvládali a podaril sa nám aj husársky kúsok (ďalší odstavec).
Čo výnimočné dokáže beh urobiť s diabetom
V máji 2001, po 11-tich rokoch trvania diabetu, 18 hodín po maratóne vo Vranove nad Topľou, bol mi urobený odber krvi. Z odberu bolo zistené, že C-peptid je v norme, ako ho majú nediabetici. Na základe množstva C-peptidu je možné zistiť koľko vlastného inzulínu pankreas vyprodukoval. Norma je 1,1 – 4,4 ng/ml. Napriek tomu som si musela naďalej aplikovať inzulín, asi vplyvom protilátok. Po 11 – 13 rokoch je podľa lekárov nemožné aby pankreas diabetika produkoval vlastný inzulín. Behom sa dalo dokázať nemožné.
- Rok 2001: zabehnuté km 5368 – C-peptid 3,3 ng/ml
- Rok 2002: zabehnuté km 3225 – C-peptid 1,5 ng/ml
- Rok 2003: zabehnuté km 2923 – C-peptid 0,5 ng/ml
Osobné rekordy
Bohužiaľ, nie sú kompletné, hlavne 5, 10 a 15 km preteky. V čase keď som začínala behávať aj preteky sa výsledkové listiny písali na písacom stroji. Bolo to zdĺhavé a nie každý pretekár výsledkovú listinu dostal. Mne ani nechýbali, behala som pre radosť a bolo mi jedno, aký som dosiahla čas.
- 5 km – 22:43 /Klokočovská „5“ 1.8.1999/ - 2. miesto kategória ženy
- 10 km – 45:39 /Beh mieru, Sobrance 25.9.1989/ ešte bez inzulínu - 1. miesto kategória ženy
- 15 km – 1:09:32 /Beh mieru údolím smrti, Kapišova 27.8.1989/ ešte bez inzulínu - 2. miesto kategória ženy
- 20 km – 1:30:00 /Dukelský beh mieru, Svidník 9.9.1990/ - 1. miesto kategória ženy
- 21,1 km polmaratón – 1:40:55 /Polmaratón v rámci MMM Košice 5.10.2003/ - 14. miesto kategória ženy
- 42,2 km maratón – 3:40:50 /Dunajský maratón, Bratislava 25.5.1991/ - 7. miesto kategória ženy do 35 rokov
- Hodinovka – 13 335 m /Michalovská hodinovka 1.9.1999/ - 2. miesto kategória ženy do 35 rokov
Aj keď bolo konečné rozhodnutie vždy na mne, bez pomoci ostatných ľudí by som sa nedostala tam, kde som. Za mojimi úspechmi sú lekári, bežci, známi, príbuzní, ale aj ľudia, ktorých osobne vôbec nepoznám. Im všetkým patrí odo mňa veľké ĎAKUJEM!
28.5.2020
